Martin Šenc: Je dobré sa o niečo pokúšať, pretože po mnohých omyloch sa to raz určite podarí

  • Kategória: Rozhovory
  • Uverejnené 07. 12. 2012
  • Napísal: Lenka Mikitová
2012_12_senco_poviedka

Po Martinovi Levinovi Vám prinášame rozhovor s Martinom Šencom. Reč je o mladom Humenčanovi, ktorý bol ocenený v sútaži Poviedka 2012.

Narodil sa 22. apríla 1986 v Sobranciach. Študoval slovenský jazyk a literatúru v Trnave, neskôr filmovú a televíznu dramaturgiu a scenáristiku v Bratislave, kde aktuálne žije. Je umelcom „na voľnej nohe“ a jeho aktivity sú zároveň aj jeho záľubami – pracuje ako dramaturg v Slovenskom rozhlase, venuje sa literárnej a hudobnej tvorbe, hrá na klávesy v niekoľkých kapelách, píše filmové recenzie, občas lektoruje mladých tvorcov na mediálnej škole, kde ich učí rozumieť filmovej reči a sám nakrúca krátkometrážne filmy. Najnovšie získal tvorivú prémiu v literárnej súťaži Poviedka 2012. Martin Šenc.

Včera (6.12.) uviedli v Bratislave na svetlo sveta zborník Poviedka 2012 všetkých ocenených autorov súťaže a odovzdali im ocenenia. Aký je to pocit, byť ocenený v tejto pomerne prestížnej slovenskej literárnej súťaži?
Môj život sa nijako nezmenil, ale je to taký hrejivý pocit, že som za svoju snahu bol ocenený. Tiež ma potešilo, že sa mi ozvalo pár známych, o ktorých som už dlhšie nepočul a povzbudili ma k ďalšej tvorbe.

V zborníku si opísaný ako „nešpecifikovaný objekt mužského pohlavia vo veku, do ktorého už stihol dorásť, so všetkým potrebným aj nepotrebným, čo Boh tak nemotorne vymyslel a teraz mu to sem-tam vadí, so špecifikovaným cieľom obdivovať, hltať, transformovať, tvoriť a vymýšľať hodnotné veci alebo somariny, nech už sa z toho vykľuje čokoľvek.“ Si to naozaj ty?
Rád obdivujem a nechávam sa inšpirovať rôznymi vecami, situáciami či ľuďmi. Baví ma len tak sa zhovárať s blízkymi o hocičom, počúvať všelijaké príhody či spomínať na staré časy. Často pri tom vymýšľame hlúposti a šialené nápady, no niekedy z nich vzíde aj niečo skutočne pekné a hodnotné. To sa potom snažím pretransformovať. Minimálne si dám taký záväzok, pretože nie vždy sa to podarí uskutočniť.

Ako sa volala tvoja ocenená poviedka, o čom je? Je vymyslená alebo v nej opisuješ skutočné zážitky?
Poviedka sa volá Groove penetrante v H mol. Všetko sú to pojmy z hudobnej terminológie, takže je jasné, že aj téma sa točí okolo nej. Vychádzal som z niečoho, čo dobre poznám, keďže sám som hudobník, takže by poviedka mala byť azda celkom uveriteľná. Do akej miery je autentická či štylizovaná už nechám na fantázii každého čitateľa.

Trvá dlho napísať takúto poviedku? Ako vznikala?
To je rôzne. Niekedy mi to trvá dlho, nosím v hlave nejaký príbeh, o ktorom by som chcel napísať a uvažujem, akým spôsobom to urobiť. Vtedy sa stáva aj to, že mi napadne alebo odpozorujem niečo celkom iné, čo sa mi zdá lepšie, no snažím sa byť poctivý, urobím si o tom niekde poznámku, ku ktorej sa neskôr vrátim. Túto konkrétnu poviedku som napísal na dovolenke v Grécku asi za päť dní. Bola to viac-menej zhoda okolností, mal som už odcestovať, keď mi prišiel mail, že sa blíži uzávierka súťaže Poviedka. Cítil som chuť niečo napísať, tak som si povedal, že skúsim niečo stvoriť v zahraničí. Dohodol som sa so spolubývajúcim v Bratislave, že mu ju odtiaľ pošlem mailom a on ju vytlačí a pošle namiesto mňa. Bolo fajn písať ju na slnečnej pláži, pretože najčastejšie píšem v noci.

2012 12 senco beseda
Vieme o tebe, že už si čo-to napísal, v Humennom si napríklad realizoval divadlo. Mieniš pokračovať v písaní? Sedí ti takýto žáner? Neláka ťa písanie iného žánru, napr. románu?

Boli to príjemné časy! Myslím, že nás všetkých to veľmi bavilo, aj keď sme v podstate na to nemali nijaké špeciálne podmienky a nikto z nás nebol žiaden profík. Spájala nás akási chuť niečo vytvoriť a našli sme na to v sebe aj dosť energie. V písaní chcem určite pokračovať, ak to bude možné. A keď nerátam scenáre, tak chcem ostať pri krátkych žánroch, pretože mám rád krátke vety a útvary.

Čo by si odporučil mladým začínajúcim spisovateľom, tvorcom?
Asi neexistuje nejaký univerzálny recept na úspech. Nikto nenaučí človeka používať vlastnú fantáziu, schopnosť preniknúť do hĺbky vlastným rozumom alebo srdcom, či niečo originálne vyjadriť. Myslím, že každý z nás má inú životnú skúsenosť, námety sú všade okolo, len treba byť pozorný. Ak v sebe človek niečo také cíti, treba tomu jednoducho ostať verný, vydržať pri tom sedieť, aj keď ho už bolí zadok. Príbeh sa nenapíše tak, že sa o ňom bude iba hovoriť a rozmýšľať. Na mňa mal pozitívny vplyv môj profesor Dušan Dušek, ktorý vravieval, že poviedku treba vysedieť, a že vždy treba skúšať. Držím sa toho. Je dobré sa o niečo pokúšať, pretože po mnohých omyloch sa to raz určite podarí.

Čo tvoje štúdium? Neodhovárali ťa od umeleckej dráhy?
Aj ma odhovárali, aj som sám spočiatku nemal odvahu sa prihlásiť na VŠMU. Pôvodne som chcel študovať medicínu. Keď som sa na gymnáziu musel záväzne rozhodnúť, kam ísť na vysokú školu, vedel som, žeby som sa radšej venoval niečomu, čo súvisí s písaním. Vtedy sa mi ešte o scenáristike ani nesnívalo. Dvakrát ma tam neprijali, tak som ešte stihol vyštudovať bakalára slovenského jazyka a literatúry – a vôbec to neľutujem.

O čom boli tvoje školské scenáre?
Poviem čosi o tých dlhších. Scenár, s ktorým ma prijali sa volal Môj brat. Taká melodráma. Hovoril o dvoch bratoch, ktorí si k sebe hľadajú cestu a nezáväzne od seba sa zamilujú do rovnakej ženy. Príbeh sa končí tragicky. Magisterský scenár sa volal Traceur a je to taký tínedžerský film s dobrodružnými prvkami o chlapcovi z nekompletnej rodiny, ktorý sa venuje parkouru. Asi by som sa k nim mal vrátiť a niečo sa s nimi pokúsil ešte urobiť ;)

Ako vnímaš situáciu v slovenskej scenáristike?
Asi nie som úplne kompetentný na to odpovedať, no z môjho hľadiska ju nevnímam veľmi pozitívne. Myslím, že scenáristi by najradšej písali pre film, no namiesto toho musia pracovať na rôznych komerčných projektoch, ktoré im celkom nevoňajú a ich snaha je v konečnom dôsledku často zoškrtaná. Mnoho mladých tvorcov však väčšinou ani nedostane šancu niečo také vôbec písať. Keď píšu, tak pomaly a zadarmo, popri inej práci, pretože v sebe stále majú tú neutíchajúcu túžbu. Nepáči sa mi, že v televízii vidíme projekty, ktoré píšu stále tí istí ľudia a preto to potom aj tak vyzerá.

V Žiline lektoruješ kurzy na Mediálnej škole. O čo v nich ide? Ako prebiehajú?
Sú to kurzy, tuším, každý štvrťrok, kde sa mladí ľudia učia orientovať v mediálnej a audiovizuálnej problematike. Na mojom kurze sa zameriavam na fázy tvorby scenára a dramaturgiu spolu s výučbou prvkov filmovej reči. Študenti si prejdú počas troch dní okrem teoretických prednášok a rozborov filmov aj tvorbou námetu a scenára, podľa ktorého nakrútia a zostrihajú krátky film. Je náročné všetko vtesnať do takého krátkeho času, v noci sa tam príliš nevyspíme, no baví to študentov aj mňa.

V súčasnosti pôsobíš v Slovenskom rozhlase. Na čom poslednom si teraz pracoval?
Spolu s kolegyňou pôsobíme v ôsmom okruhu Slovenského rozhlasu, v digitálnom Rádiu Litera, zameranom predovšetkým na literárnu tvorbu. Celý program zostavujeme z archívnych materiálov rozhlasu, vysielame rôzne tematické týždne bez prestávky 24 hodín denne. Okrem toho som počas posledných týždňov pracoval na autorskej úprave a dramaturgii piatich scenárov cyklu rozhlasových minidrám, ktoré by sa mali vysielať v priebehu budúceho roka.

Ako sa vôbec dokázal rodák z Humenného presadiť na umeleckom trhu?
Ja ani neviem. Asi robiť to, o čom som už hovoril, teda vytrvalo ísť za svojim cieľom. Každý však stále pozabudne povedať, že to je niekedy celkom ťažké. V mnohom vedia pomôcť správne kontakty, ale ani tie nie sú žiadnou zárukou.

2012 12 senco klavir
Vieme o tebe, že sa intenzívne venuješ aj hudbe. Spolupracoval si napríklad s Mirom Jarošom, Dominikou Mirgovou, s kapelou Saleziáni, momentálne stále hráš v skupine Felice a aj so speváčkou Janais. Tvorí hudba druhú časť tvojho sveta?
Presne tak. Písanie a hudba sú také moje veľké vášne, spôsob, ktorým môžem niečo zo seba vyjadriť. Niekedy sa neviem rozhodnúť, čo z toho mi je bližšie, ale nakoľko som sa v poslednej dobe intenzívnejšie venoval hudbe, tak to bude asi ona. Som taký typ, že keď niekde vidím klavír, nedá mi nezahrať si na ňom. So spomínanými ľuďmi som získal mnoho skúseností a zážitkov na koncertoch alebo v nahrávacom štúdiu, za ktoré som im veľmi vďačný. Teraz sa však viac túžim hráčsky zdokonaľovať a hľadať tú svoju  pravú hudobnú cestičku. A veľmi ma baví hudbu aj počúvať, i keď nie každú.

Napĺňajú sa tvoje predstavy? Čo očakávaš v budúcnosti? Začneš azda k tomu všetkému trebárs maľovať?
Veľa otázok. :-) Som mladý, myslím si, že mám všetko len pred sebou a ešte sa iba začínam orientovať v možnostiach, ktoré vyplývajú z mojich štúdií a skúseností. Asi sa pokúsim ostať pri tom, čo teraz robím s cieľom robiť to stále lepšie a lepšie, otvárať nové okná príležitostí. Začať maľovať určite neplánujem, ale mám napríklad rád aj fotografovanie či divadlo, ďalej budem chodievať aj na filmové festivaly. Čo však viem naisto, tak by som chcel určite čítať viac kníh.

Za rozhovor ďakuje Lenka Mikitová

Pre občanov

Najbližšie udalosti

Žiadne udalosti

Nová inzercia

Najnovšie články

  • 1
  • 2
  • 3
  • 4
  • 5
Predchádzajúci Ďalší

Rozdelenie financií na rok 2020 pre športové kluby

02.07.2020 / Samospráva

Rozdelenie financií na rok 2020 pre športové kluby

Mesto Humenné podporuje rozvoj športu v meste dvoma formami – priamou a nepriamou finančnou dotáciou. Z rozpočtu mesta poskytuje priamu...

Čítať viac

SHMÚ vydal pre okres Humenné meteorologickú výstrahu!

02.07.2020 / Pre občanov

SHMÚ vydal pre okres Humenné meteorologickú výstrahu!

Slovenský hydrometeorologický ústav vydal v tomto období meteorologické výstrahy pre okres Humenné. 

Čítať viac

Mesto poďakuje ľudom, ktorí stáli počas pandémie v prvej línií

29.06.2020 / Život

Mesto poďakuje ľudom, ktorí stáli počas pandémie v prvej línií

Humenné sa ľuďom v prvej línii poďakuje divadlom. Pomoc pri zvládnutí situácie spojenej s pandémiou nového koronavírusu odmení mesto Humenné...

Čítať viac

Kúpalisko, plaváreň Humenné - otváracie hodiny pre verejnosť

29.06.2020 / Pre občanov

Kúpalisko, plaváreň Humenné - otváracie hodiny pre verejnosť

Pozrite si otváracie hodiny pre verejnosť na 27. týždeň pre plaváreň v Humennom.

Čítať viac

Futbal: Zomrel Marián Čišovský. Športový svet stratil veľkého bojovníka

28.06.2020 / Šport

Futbal: Zomrel Marián Čišovský. Športový svet stratil veľkého bojovníka

Vo veku 40 rokov zomrel bývalý slovenský futbalový reprezentant Marián Čišovský. Od roku 2014 bojoval s amyotrofickou laterálnou sklerózou (ALS),...

Čítať viac