Marián Husár: Keď som pred šiestimi rokmi prišiel do Humenného, našiel som tu pre divadlo zapálených chlapcov

  • Kategória: Rozhovory
  • Uverejnené 15. 04. 2014
  • Napísal: Monika Fecenková
2014-04-divadlo-podpalac-01

Trilógiu divadla zo saleziánskeho prostredia - Svätý komediant, Malý kominár a Podpaľač nacvičovali chlapci a dievčatá z Humenného. Predstavenia sa odohrávali počas posledných šiestich rokov nielen v Humennom, ale aj po celom Slovensku. Divadelné hry režíroval Marián Husár, salezián a direktor komunity saleziánov v Humennom. Prinášame vám rozhovor o priebehu nácvikov, zapojených ľudí či vystúpeniach.

V Humennom je divadelná hra čímsi zriedkavejším, nakoľko hosťujúce divadlá sem prichádzajú občasne. Pokúsili by ste sa nám priblížiť zrod myšlienky zorganizovať niekoľko Humenčanov a zapojiť ich do príprav amatérskej divadelnej hry?

Som salezián a divadlo už v prvom don Boscovom oratóriu na Valdoccu malo svoje pevné miesto. Náš zakladateľ, don Bosco, si veľmi dobre uvedomoval výchovnú silu divadla. Aj sám písal pre svojich chlapcov divadelné hry. Cez divadlo (tvorbu, nacvičovanie) sa buduje partia, herci môžu prenikať do vnútorného sveta postáv, ktoré hrajú, učia sa empatii, nechávajú sa formovať umením. Deti a mladí ľudia tak zmysluplne trávia voľný čas. Spoločne si pomáhame objavovať a rozvíjať svoje dary a talenty. Divadlo formuje a obohacuje, aby sa z nás stávali krásne osobnosti. Historik Francesco Motto píše: „Divadlo pre don Bosca bolo jedným z charakteristických prejavov radostného života. Uvedomoval si jeho schopnosť zabaviť, vytvoriť radostnú atmosféru i výchovnú a kultúrnu funkciu.“ V našich prostrediach má divadlo i apoštolskú úlohu. Chceme divákom, mladým i dospelým ponúkať silné posolstvo.

Reportáž z prvej časti trilógie - Svätý komediant

Keď som pred šiestimi rokmi prišiel do Humenného, našiel som tu pre divadlo zapálených chlapcov, ktorí už zažili s divadlom pekné skúsenosti na Cirkevnej spojenej škole, kde ich na prvom stupni pre divadlo zachutili ich učiteľky – Danka a Lenka. Tiež v komunite saleziánov bol vtedy Janko Krupa, ktorý s divadlom mal už bohaté skúsenosti z iných miest. Povedali sme si: „To je ten správny čas. Chuť, ochota a nadšenie tu je, poďme do toho.“ Tento zaujímavý projekt o živote don Bosca a jeho chlapcoch trval celých šesť rokov.

Objasnili by ste štruktúru ľudí, ktorí sa podieľali na príprave? Či už samotných hercov, ale aj hudbu, kulisy, scenár a pod.

Na príprave našich hier sa podieľa mnoho ľudí. Najprv príde inšpirácia, ktorá časom silnie. Niekedy je to úplne nečakane. Nápad so Sv. komediantom prišiel napr. na WC... Hneď sa mi zazdalo, že to môže byť čosi silné. Prvý impulz bol nabitý silnou emóciou, nadšením... Potom nasledujú „umelecké“ debaty s bratmi v komunite, s mladými, spústu nápadov, srandy... Taká „umelecká búrka mozgov“. Ináč to bolo s Malým kominárom - ten „driemal vo vnútri“ 7 rokov, až potom sme ho v Humennom spoločne s chlapcami (Boris, Ondro, Marek...) porodili. Urobili sme osnovu, hodili to na papier. Podpaľač sa zasa zrodil v „smútku“ – vracali sme sa z posledného turné s Malým kominárom a bolo nám ľúto, že to všetko končí, a tak sme v autobuse začali vymýšľať... Podpaľača. Potom si Boris zlomil nohu, bol dlho doma, navštevovali sme ho a po večeroch vymýšľali ďalšie príbehy do nového scenára, ktorý sa potom niekoľkokrát prepracovával.

Reportáž z druhej časti trilógie: Malý kominár

Keď už scenár máme, posielam ho na konzultáciu skúsenej dramaturgičke Boženke Čahojovej z VŠMU. Scenár tiež putuje môjmu kamarátovi Paľovi Dankovi, ktorý dá svoj coment a navrhne scénu. Nasleduje „kasting“ – chlapcov berieme všetkých, ktorí majú záujem. Chlapčenských postáv je v naších divadlách vždy veľa, okolo 30, každému sa ujde. Dievčatá vyberáme. Pokračujeme čítaním scenára, začína nacvičovanie v priestore, výber hudby... V posledných rokoch nám svoju hudbu dovolila používať Ľubica Čekovská. Niektoré časti skomponoval Slavomír Štempák. Aďo Harvan zložil hudbu z 19.stor. s presne takými nástrojmi, aké používali chlapci okolo don Bosca. Pieseň naspieval Košický saleziánsky chlapčenský zbor pod vedením Paliho Kalatu. Efekty boli nahrávané v štúdiu Grady Records. Choreografické a tanečné časti vytvorila a nacvičila Zuzka Bačová z Via arto. Na flautu naučila hrať Giovanniho Marika Rišková. Prednes cvičila s mladými Lenka Mikitová. Básne zložila Marta Čonková Králiková... Kulisy nám vyrábali v Prešove – Stano Seman a potom aj Rasťo Behún... Kostýmy šili mamičky, veľa sa obetovala Jožka, krajčírka Katka i ďalšie. Je okolo toho kopec ľudí... Úžasne to zjednocuje. Aj spolubratia z našej saleziánskej komunity sa pre divadlo nadchli a vložili sa do celého tohto projektu: Janko Krupa, Tomáš Rikel Danko, Janko Jura, Dominik Felber, poslední dvaja boli našimi zvukármi a zaučili do tohto „remesla“ aj chlapcov... A ako čerešničku na torte chcem spomenúť herca Jožka Úradníka, ktorý chodí medzi nás už vyše dvadsať rokov. Keď je hra už ako tak v kope, tak vždy obetavo príde a upraví ju. Je veľkým zážitkom s ním spolupracovať. Má úžasný prístup k deťom a mládeži. Je to skvelý herec, plný vtipu a hĺbky. Veľa nás vždy naučí. Sme mu vďační za jeho ochotu a obetavosť.

Jozef Úradník, dlhoročný šéf činohry Štátneho divadla v Košiciach

Akú myšlienku odovzdáva publiku trilógia zložená z divadelných hier pod názvami Svätý komediant, Malý kominár a Podpaľač? Čo alebo kto bol inšpiráciou pre jej tvorbu?

Trilógiu o don Boscovi sme tvorili postupne asi od roku 2005. Svätý komediant bol pokusom ponoriť sa do vnútra don Bosca, jeho hľadaní, zobrazenia jeho života pre opustených chlapcov. Inšpiráciou boli Spomienky, ktoré napísal sám don Bosco. V nich je ukryté don Boscovo srdce s jeho najhlbšími túžbami. Malý kominár ukázal jednotlivé trpké osudy chudobných chlapcov. Podpaľač je treťou záverečnou časťou trilógie. Je voľným pokračovaním Malého kominára. Spája v sebe línie predchádzajúcich dvoch divadiel. Je to hra o don Boscovej pedagogike a spiritualite, o tom, ako hľadá stratených a blúdiacich. Podpaľač bol tak trochu inšpirovaný jedným don Boscovým románom o Pietrovi, ktorý pracuje v továrni na výrobu zápaliek.

V akých mestách a dedinách sa vám podarilo odohrať predstavenie počas tých posledných šiestich rokov?

Miest i dediniek, hlavne na východe, bolo požehnane – Ohradzany, Baškovce, Černina, Slovenská Volová, Košice, Zbudské Dlhé, Jasenov, Turcovce, Hrubov, Papín, Kamienka, Kamenica, Jasenovce (kde nám miestni pripravili aj poriadnu ľudovú zábavu), Poprad, Kežmarok, Stará Ľubovňa, Svidník, Udavské, Belá, Parchovany, Brekov, Víťaz, a samozrejme milované Humenné. Tu sme hrali predstavenia pre verejnosť, aj veľa vystúpení pre mnohé školy.

Pavol Boka SDB o saleziánskom divadle

Vyvrcholením všetkého bolo záverečné turné na západnom Slovensku. Aká bola atmosféra počas neho?

Atmosféra bola neopakovateľná. Myslím, že to v nás dlho zostane ako pekná spomienka. Máme radosť, že sme mohli ľuďom, pre ktorých sme hrali niečo pekné odovzdať. Všetkých hercov chcem pochváliť, že vždy išli naplno, aj keď to hrali už po 20-ty krát. Dali do toho srdce. Naša partia bola pre ľudí povzbudivým svedectvom. Pochodili sme po celom Slovensku – v Bratislave sme mali s každou časťou vypredané tri predstavenia, Trnava, Žilina, Dubnica, Nová Dubnica, Banská Bystrica...

Viacerých divákov aj osobne poznáte. Určite vám prezentovali aj svoj názor, možno nejaké pochvaly, rady, kritiky. A s akými reakciami ste sa stretli?

Stretávali sme sa s pozitívnymi odozvami. Deťom, mladým, ale i starším sa naše divadlá páčili. Don Bosco sa dotýkal srdca divákov. Aj to nadšenie, nefalšovaná radosť hercov a energia, ktorá z nich išla, povzbudzovali. Boli sme radi, že sa do ľudí zasievajú pekné myšlienky, ktoré môžu ďalej klíčiť. Niektorí diváci hovorili, že si naše obrazy z divadla, doma ďalej dotvárajú a že nad nimi rozmýšľajú. A Maliar tak môže spolu s nimi maľovať ich život. Odborná kritika profesionálnych umelcov nám zasa pomáhala aj odborne umelecky rásť. Bolo to pre nás obohacujúce a veľa sme sa za posledné roky naučili.

Repotáž zo záverečnej časti trilógie: divadlo Podpaľač

Priblížili by ste nám nácviky? V akých časových intervaloch a v akom zložení prebiehali? Čo museli herci najviac trénovať?

Od septembra do mája sme mali skúšky raz, niekedy dvakrát do týždňa. Divadelnú hru sme nacvičovali po jednotlivých scénach a potom sme ich postupne spájali, pridávali choreografie, kulisy, hudbu, rôzne efekty. Keď daná skupina docvičila svoju scénu, išli sa chlapci hrať do oratka – väčšinou futbal. Dôležité boli divadelné sústredenia na našej chate v Jasenovciach. Tam sme pozatvárali v spoločenskej izbe všetky okenice, miestnosť osvetľovali iba plamene ohňa z krbu a stará „historická“ lampa, tak sme nacvičovali jednotlivé scény Podpaľača. Samozrejme bloky nacvičovania boli popretkávané hrami, súťažami, v noci nechýbala skúška odvahy. Zažívali sme víkendy dobrodružstiev i „tvrdej práce“ na divadle. Pri nácvikoch sa snažíme, aby sa chlapci uvoľnili, boli sami sebou, aby sa do deja vložili, „naplno“ ho prežívali. Veď zažiť dobrodružstvá chlapcov z 19. storočia, podobné tým, ktoré prežíval Oliver Twist, je predsa celkom zaujímavé. Ide o to, aby iskra, nadšenie, ktoré nosia chlapci v sebe, z nich „vyrazila“ a preniesla sa na divákov. Ťažkosti občas máme s artikuláciou... Ale nevadí, dôležité je, že ich prejav je prirodzený. Chlapci spontánne vnášajú do divadla najrôznejšie nápady, improvizácie, hlášky i vtipy. Vtedy to má to správne korenie.

Spoločné nácviky stáli určite aj veľa síl a energie. Videli ste prínos pre vzťahy medzi hercami? Napokon, títo mladí spolu trávia čas aj mimo nácvikov divadla, a to v stredisku alebo na saleziánskych akciách.

Nácviky stoja síce veľa síl, ale prinášajú aj veľa radosti a vnútorného naplnenia. Je krásne vidieť, ako sa to, čo je na papieri, v scenári, rodí v priestore, ako to formuje chlapcov, ako tam každý dáva čosi zo seba. Takto sa tvorí spoločné dielo, ktoré obohacuje. Herci trávia pri nacvičovaní veľa času, prehlbujú sa medzi nimi kamarátstva, tvoria sa nové priateľstvá. Chlapci, ktorí hrajú divadlo, tvoria aj v oratku akési jadro. Funkciu saleziánskeho divadla vystihol salezián Lukáš Stašák, keď povedal: „V prípade oratkovských divadiel nejde ani tak o nejaké profesionálne podanie divadla. Hlavný, hlbší zmysel je – byť s chlapcami, niečo spolu tvoriť, pomôcť im rozvíjať svoje dary a talenty, učiť sa žiť pre druhých... Nácviky sú niekedy pre nás možno dôležitejšie ako vystúpenie. To je už potom taká čerešnička na tom všetkom...“

Stretnutie rodičov a príprava nového predstavenia Podpaľač

Ako ste vnímali svoju rolu režiséra? Čo všetko si vyžadovala? Pustili by ste sa do takého niečoho opäť?

Čím som starší, tým viac som vďačný za to, že môžem režírovať a tvoriť s toľkými úžasnými mladými, keď sa s nasadením vkladajú do celého procesu, ktorý obnáša tvorba divadelnej hry. Stále silnejšie vnímam silu tvorby, nacvičovania i samotného prevedenia hry z výchovného hľadiska. Teraz viac vidím ten vnútorný dosah, ktorý divadlo má na chlapcov a dievčatá, s ktorými sme. Divadlo sa tak stáva školou života, školou vzťahov, empatie, učíme sa chápať tých druhých, vcítiť sa... Je povzbudivé stretnúť dospelákov po tridsiatke, ktorí radi spomínajú, ako sme pred rokmi začínali s prvými divadielkami a rozprávajú o tom, čo im to dalo pre život.

Skúsenosť z Humenného patrí medzi najsilnejšie, pretože sme tu spoločne vytvorili, dovolím si povedať, veľkú trilógiu o don Boscovi – a žili sme ňou intenzívne šesť rokov. Verím, že nás trilógia mnohému naučila a že don Bosco zostane v srdciach týchto mladých aj naďalej silno prítomný.

A či by som sa do takého niečoho pustil opäť? Po každom väčšom divadle si roky hovorím: „Toto bolo už posledné.“ Prejde však určitý čas, príde nová inšpirácia, naberá na sile... A tak moja odpoveď: „Pustil by som sa do takého niečoho opäť.“

Zdroj videí: https://www.youtube.com/user/sdbhumenne
Viac informácií o činnosti Saleziánov nájdete na stránke saleziánskeho strediska v Humennom

Pre občanov

Nová inzercia

Myšlienka dňa

Nezavrhuj tých, ktorí ti nerozumejú. Zavrhuj tých, ktorí ti nechcú rozumieť.

Najnovšie články

  • 1
  • 2
  • 3
  • 4
  • 5
Predchádzajúci Ďalší

Cirkevná spojená škola uskutočnila zaujimavé besedy i nocovačku v rámci projektu Euroscola

18.10.2017 / Školy

Cirkevná spojená škola uskutočnila zaujimavé besedy i nocovačku v rámci projektu Euroscola

Študenti Cirkevnej spojenej školy zorganizovali v rámci projektu Euroscola besedu s europoslancami Ing. Ivanom Štefancom, MBA, PhD. a MUDr. Miroslavom...

Čítať viac

Humenský saxofónový megatalent má na konte prvý singel

17.10.2017 / Život

Humenský saxofónový megatalent má na konte prvý singel

Mladí Humenčania neleňošia, ale naplno rozvíjajú svoje talenty. Príkladom je aj 18-ročný Nikola Bankov, ktorému pred pár dňami vyšla debutová...

Čítať viac

Hrnčiarska škola privítala na svojej pôde nových Aprogeňákov

17.10.2017 / Školy

Hrnčiarska škola privítala na svojej pôde nových Aprogeňákov

Presne pred 14 rokmi sa Hrnčiarska škola prvýkrát zapojila do programu výchovy a vzdelávania mimoriadne nadaných detí APROGEN. Týmto krokom...

Čítať viac

Kúpalisko, plaváreň Humenné - otváracie hodiny pre verejnosť

16.10.2017 / Pre občanov

Kúpalisko, plaváreň Humenné - otváracie hodiny pre verejnosť

Pozrite si otváracie hodiny pre verejnosť na 42. týždeň 2017 pre plaváreň v Humennom.

Čítať viac

Womanvocal bodoval na medzinárodnej súťaži speváckych zborov

15.10.2017 / Kultúra

Womanvocal bodoval na medzinárodnej súťaži speváckych zborov

V dňoch 5. - 7. októbra 2017 sa v Žiline konal ôsmy ročník medzinárodného festivalu zborového umenia Žilina Voce Magna,...

Čítať viac