Pavol Hlaváč: Myšlienka takého dobrodružstva ako je tento závod ma veľmi fascinovala, a vtedy som si povedal, že to raz musím prejsť

  • Kategória: Rozhovory
  • Uverejnené 24. 09. 2016
  • Napísal: Ondrej Marcinov
2016-09-preteky-1000-mil05

Pavol Hlaváč zo Strážskeho sa počas leta zúčastnil závodu 1000 míľ. Počas 23 dní zdolával za každého počasia trasu, ktorá viedla českou severnou hranicou a pokračovala stredom Slovenska. Aj napriek krízam a pokazenému bicyklu sa mu to podarilo a tento mladý muž úspešne ukončil tieto preteky. Viac už prezradí samotný rozhovor.

Pavol Hlaváč, 29-ročný rodák zo Strážskeho, sa preslávil účinkovaním v závode 1000 miles, ktorý úspešne zvládol až do samého konca. Prečítajte si rozhovor o tom, čo Pavla motivovalo zapojiť sa do tejto súťaže a ako ju napokon aj zvládol.

Čo ťa priviedlo k tomu, aby si sa dal na takúto dlhú cestu?
O závode 1000 miles som sa dopočul hneď po jeho vzniku – už v roku 2011. V tom čase som veľa bicykloval a lákali ma všelijaké výzvy. Myšlienka takého dobrodružstva ako je tento závod ma veľmi fascinovala, a vtedy som si povedal, že to raz musím prejsť. Vtedy sa mi to ešte zdalo dosť nereálne a taktiež som neuvažoval ani o tom, že by som to skúsil o rok.

V roku 2015, keď štartoval piaty ročník tejto súťaže, som si povedal, že už som na to dozrel a na ďalší rok to už musím ísť. Dostať sa na štart je však dosť náročné, od spustenia registrácie po obsadenie celého štartovného poľa uplynie každý rok len pár minút, takže na to treba aj trochu šťastia. Navyše registrácia sa spúšťa vždy na Nový rok presne o polnoci, čiže posledné chvíle starého a prvé sekundy nového roka som presedel pred počítačom a v miernom strese či sa mi podarí prihlásiť.

Na cestách si bol sám alebo si si na to našiel aj nejakého parťáka?
Väčšinou som sa snažil ísť sám, pretože je to slobodnejšie. Málokedy sa stane, že nájdete človeka, ktorý ma rovnaké tempo, zručnosti v zjazdoch alebo potrebu oddychovať. Ale na druhej strane som spoluzávodníkov stretával často, keďže sme mali všetci rovnakú trasu. Napríklad keď som oddychoval, tak ma niekto dobehol, pokecali sme, chvíľu išli spolu a potom každý šiel svoje tempo.

2016-09-preteky-1000-mil08

Cesta musela byť náročná, ako dlho ti trvala a čo všetko si prešiel?
Cesta mi trvala 23 dní, trasa viedla celou českou severnou hranicou, kde sú vlastne všetky české pohoria. Potom cez Slovensko sa išlo cez stred, čiže aj napríklad aj cez Nízke Tatry. Po hlavných cestách alebo asfaltkách sa išlo minimálne. Boli úseky, ktorými bol problém prejsť pešo a nie ešte s plne naloženým bicyklom. Bicykel občas trebalo prenášať cez neprejazdné úseky, tlačiť do skoro kolmých kopcov alebo znášať po skalách. Samozrejme, toto všetko za každého počasia.

Dostal si sa do bodu, keď si si povedal, že už nevládzeš a končíš?
V deviaty deň som mal hroznú krízu, vôbec som nevládal. Veľmi som bojoval, niekoľkokrát počas dňa som si na hodinu zdriemol, ale aj tak to nešlo. Večer som išiel spať už o siedmej s tým, že keď mi takto zle bude aj na ďalší deň, tak to vzdám. Po trinástich hodinách spánku som však vstal a bol som opäť plný síl, takže som pokračoval.

Myšlienok na odstúpenie bolo ale viac, pretože mi praskol rám bicykla, neskôr sa mi úplne zlomil. Ale našli sa dobrí ľudia, ktorí mi ho provizórne dali dokopy. Taktiež sa mi trikrát zlomila prehadzovačka a praskol plášť. Kvôli tomu som musel hľadať mimo trasu servisy na bicykle, čo mi zobralo veľa času aj energie. Jeden deň som dokonca musel vyše 40 kilometrov tlačiť bicykel do najbližšieho servisu. Na druhý deň som z toho mal hroznú svalovicu.

Skús sa s nami podeliť s nejakou vtipnou príhodou.
Skoro až do konca som sa stretával s Petrom Ozogánom, ktorý je legenda tohto závodu. Ako jediný človek štartoval na každom ročníku tejto súťaže a ako jediný to prešiel aj pešo, aj na bicykli a aj na kolobežke. Má svoju fanúšikovskú stránku, kde pravidelne každý deň pridával niekoľko fotiek s popismi. No a v jednom zo svojich komentárov sa o mne vyjadril, že som “známy ničiteľ kol“. S kamarátmi sa stále na tom smejeme.

2016-09-preteky-1000-mil12

Čo najhoršie sa ti prihodilo?
Najhorší zážitok bol asi, keď som spal vysoko v horách v nejakom prístrešku. Bola hrozná zima a od večera pršalo. Uprostred noci som sa zobudil na to, že na mňa prší. Lepšie povedané leje. Vonku sa totiž spustil hrozný lejak a strecha prístrešku začala zatekať. Kým som sa stihol spamätať, tak som mal mokrý celý spacák. Pri sebe som mal našťastie pripravený nepremokavý bivakovací vak, tak som rýchlo doňho vliezol. Lialo ešte asi desať minút, čo mi už síce nevadilo, ale mal som premočený spacák.

Stihol si si poobzerať aj krajiny/miesta, ktorými si šiel?
Tento závod som bral skôr ako výlet, čiže som sa nikde neponáhľal a vždy, keď to stálo zato, tak som zastavil a pofotil si krajinu a výhľady. Trasa viedla napríklad aj cez najvyšší vrch Veľkej Fatry, Krížnu alebo cez prečerpávaciu stanicu Dlouhé Stráne, kde boli super výhľady.

Aké krajiny/miesta si prešiel počas tých 1000 míľ?
Okrem už spomínaných miest viedla trasa aj cez najsevernejší český bod Nordkap. Išiel som cez národný park Krkonoše, prešiel som Krušné hory, Jesenníky, Orlické hory, kde ma zaujali bunkre z druhej svetovej vojny. Na Slovensku ako som spomínal Nízke Tatry a ďalej napríklad zaujímavý bol Slovenský raj.

2016-09-preteky-1000-mil13

2016-09-preteky-1000-mil06

Ako si riešil ubytovanie a jedenie? Mal si aj nejaké mimovoľné odbočky, prestávky?
Trasa viedla prevažne mimo civilizácie, ale každých možno 40 kilometrov sa išlo cez nejakú dedinu alebo mesto a tam som doplnil zásoby alebo sa najedol v reštaurácii. Problém bol cez víkendy, keď bolo všetko zatvorené. Spal som v lesoch, vždy tesne pred zotmením som začal po trase hľadať prístrešok a keď som naň natrafil, tak som sa tam rozložil a prespal. Približne každý štvrtý deň som ale spal v penziónoch, kde som si nabil mobil, powerbanku, osprchoval sa a opral veci. A samozrejme sa vyspal na normálnej posteli. Dvakrát ma ubytovali k sebe domov cudzí ľudia, ktorých som stretol po ceste.

Ako si obstal v celkovom hodnotení?
V celkovom hodnotení som na 64. mieste zo 160 pretekárov. Do cieľa došlo 70 ľudí.

Máš pred sebou už aj teraz nejaké nové výzvy?
Nové výzvy ani nie, ale chcel by som tento závod ísť aj o rok, ale za nejakú kratšiu dobu, napríklad do 12 dní. Mám už skúsenosti, viem čo sa dá vylepšiť a na čo sa pripraviť, tak snáď sa mi to podarí.

* Pavlovi ďakujeme za poskytnutý rozhovor a do budúcna mu prajeme veľa ďalších úspechov.

Pre občanov

Nová inzercia

Najnovšie články

  • 1
  • 2
  • 3
  • 4
  • 5
Predchádzajúci Ďalší

Od septembra dôjde k zrušeniu linky MHD

22.08.2019 / Samospráva

Od septembra dôjde k zrušeniu linky MHD

Od 1. septembra 2019 dochádza k zrušeniu MHD linky č. 7 Železničná stanica – Suchý Jarok. Dôvodom tohto kroku je nerentabilnosť...

Čítať viac

Tenis: Naši tenisti boli úspešní na turnajoch na celom Slovensku!

21.08.2019 / Šport

Tenis: Naši tenisti boli úspešní na turnajoch na celom Slovensku!

Počas augusta obsadili humenskí tenisti na turnajoch po celom Slovensku popredné priečky. Pod Tatrami zvíťazil v dvojhre Christián Valalik, z...

Čítať viac

Dočasná nedostupnosť expozícií Vihorlatského múzea

21.08.2019 / Kultúra

Dočasná nedostupnosť expozícií Vihorlatského múzea

Vihorlatské múzeum v Humennom, vzhľadom na prebiehajúce intenzívne rekonštrukčné práce II. etapy úprav renesančného kaštieľa v Humennom, oznamuje širokej verejnosti návštevníkov a...

Čítať viac

Kúpalisko, plaváreň Humenné - otváracie hodiny pre verejnosť

20.08.2019 / Pre občanov

Kúpalisko, plaváreň Humenné - otváracie hodiny pre verejnosť

Pozrite si otváracie hodiny pre verejnosť na 34. týždeň 2019 pre plaváreň v Humennom.

Čítať viac

Futbal: päťgólová prestrelka skončila v humenský prospech

19.08.2019 / Šport

Futbal: päťgólová prestrelka skončila v humenský prospech

V sobotu 17. augusta sa na domácom trávniku v Humennom odohral zaujímavý zápas s Prešovom, v ktorom hostia podľahli našim...

Čítať viac