Obsah slávenia Veľkého týždňa a Paschy

  • Kategória: Cirkev
  • Uverejnené 14. 04. 2014
  • Napísal: Lenka Mikitová
2014-3-pochod08

Prinášame podrobné vysvetlenie jednotlivých dní a sviatkov, ktoré v súvislosti s Veľkou nocou pripravil gr. dekán Martin Zlacký.

Stredobodom všetkých pohyblivých sviatkov (tie, ktoré každý rok nepadnú na ten istý čas a v ten istý deň mesiaca) je Pascha – Veľká noc. Preto aj celý rad nedieľ, sviatkov a posvätených časov, ktoré sú závislé od sviatku Paschy, tvoria okruh sviatkov, ktorý nazývame veľkonočný alebo paschálny. Paschálny okruh sviatkov v byzantskom obrade začína 10 týždňov pred Veľkou Nocou – Nedeľou Mýtnika a farizeja, a končí 8 týždňov po Veľkej Noci – Nedeľou Všetkých svätých.

Paschálny okruh sviatkov sa delí na:
- predpôstné obdobie (zahŕňa 4 nedele);
- pôstne obdobie – Veľký Pôst (začína pondelkom po Syropôstnej nedeli a trvá 40 dní; zvykom sa k nemu pridáva aj tzv. Veľký alebo Strastný (strasť=utrpenie) týždeň);
- veľkonočné obdobie (40 dní obdobia po Veľkej noci – Pasche a 10 dní do sviatku Zostúpenia Svätého Ducha, zvyk pomenovať aj ako Päťdesiatnica).

Pascha – zmŕtvychvstanie Ježiša Krista je najstarší, najväčší a najradostnejší sviatok liturgického roku. V liturgických knihách môžeme nájsť aj ďalšie pomenovania pre tento sviatok: Svätá a Veľká nedeľa Paschy, Svätá Pascha, Deň svätej Paschy, Svetlé Kristovo vzkriesenie. Pre tradíciu východných kresťanov je to „sviatok nad sviatky, slávnosť nad slávnosti“.

Slovo Pascha pochádza z hebrejského slova Pesach, čo znamená prechod. Historický základ sviatku je v pobyte Izraelitov v Egypte, kde boli otrokmi Egypťanov. Boh posiela vodcu Mojžiša, aby ich vyviedol zo zajatia. Po vyslobodení z Egypta, previedol Boh Izraelitov cez Červené more ako po súši. Toto bol ten prechod. Židia potom každoročne spomínali na udalosť východu – prechodu zo zajatia práve na Veľkú noc.
Pre apoštolov a prvých kresťanov sa Pascha – prechod stala symbolom iného prechodu. Prechodu Ježiša Krista zo života do smrti a zo smrti do života. Vznikli však dohady, kedy sláviť sviatok Paschy v kresťanských spoločenstvách. Stávalo sa totiž to, že niektoré kresťanské spoločenstvá slávili kresťanskú Paschu spoločne so židovskou Veľkou nocou. Až 1. Nicejský snem  v roku 325 vydal ohľadom slávenia Paschy následovné nariadenia:
1. Sviatok Veľkej noci sa má sláviť v nedeľu, ktorá nasleduje po splne mesiaca po jarnej rovnodennosti. Môže pripadnúť na jednu z nedieľ medzi 22. marcom a 25.aprílom. Ani skôr a ani neskôr sa nesmie sláviť sviatok Veľkej noci.
2. Ak by na ten istý deň pripadla židovská Veľká noc, kresťanská Veľká noc sa prenáša na ďalšiu nedeľu.

Bohoslužby slávenia sviatku Veľkej noci nesú názvy ako iné sviatky liturgického roka, líšia sa však úplne iným obsahom a schémami obradov.
Pôstne obdobie

Prví kresťanskí spisovatelia jednohlasne dosvedčujú, že pôst sv. Štyridsiatnice bol ustanovený sv. apoštolmi na napodobnenie štyridsaťdenného pôstu proroka Mojžiša (Ex 34), Eliáša (3 Kr 19), ale hlavne po príklade Ježiša Krista, ktorý sa postil 40 dní (Mt 4, 2). Čas sv. Štyridsiatnice prví kresťania prežívali v spomienke na Kristove strasti, snažili sa prehĺbiť svoju lásku k svojmu Spasiteľovi a zároveň sa pripraviť k oslave Jeho slávneho Vzkriesenia.

Pôstne obdobie sa v byzantskom obrade začína pondelkom po Syropôstnej nedeli na rozdiel od západnej praxe. Z tohto dôvodu aj samotný pôst 40 dňového obdobia zakončujú v piatok pred Lazárovou sobotou.

Lazárova sobota a Kvetná nedeľa
Na tzv. Lazárovu sobotu si Cirkev pripomína zázrak vzkriesenia Lazára, ktorý uskutočnil náš Spasiteľ šesť dní pred židovskou Paschou, počas ktorej trpel (Jn 11, 45 -57). Vzkriesenie Lazára svätá Cirkev oslavuje, ako dôkaz Božej sily Ježiša Krista i ako dôkaz Jeho Vzkriesenia a s tým súvisiac vzkriesenie všetkých mŕtvych, čo je vyjadrené aj v tropári tohto sviatku. Tento zázrak obrátil mnohých zo židovského národa k viere v Ježiša Krista, ale aj naplnil zákonníkov a farizejov závisťou a ešte väčšou nenávisťou. Táto udalosť sa stala aj hlavným podnetom k odsúdeniu Spasiteľa na smrť. Preto už v prvých storočiach kresťanskej bohoslužby bolo ustanovené túto pamiatku veľkého zázraku, si pripomínať pred samým strastným týždňom. Už v štvrtom storočí bola pamiatka na Lazárove vzkriesenie jednou z veľkých sviatkov, ako to možno usudzovať z množstva poučení na tento deň, ktoré napísali sv. Ján Zlatoústy, sv. Augustín a iní.
Na Kvetnú nedeľu alebo tiež na Vchod Pána do Jeruzalema si Východné cirkvi zvlášť pripomínajú kráľovské oslávenie Ježiša Krista pred Jeho krížovou smrťou na znak toho, že Ježišovo utrpenie bolo slobodné. Samotná udalosť tohto sviatku je opísaná u všetkých evanjelistov. Začiatky tohto sviatku zachádzajú do hlbokej minulosti. Historické poukázanie na tento sviatok nachádzame v poučení na tento deň od Metoda Patarského z tretieho storočia. Zo začiatku siedmeho storočia mnohí skladatelia piesní (Andrej Krétsky, Kozma Majonský, Ján Damaský, Teodor a Jozef Studiti, cisár Lev Filozof, Teofán a Nikefor Xantopul) preslávili tento sviatok piesňami, ktoré sa spievajú až dodnes.

V túto nedeľu sa v našich krajoch svätia ratolesti (inde sú to palmové listy alebo brezové prútiky). Zvyk používať a svätiť tieto časti drevín sa vyvinul zo samotnej symboliky vchodu nášho Pána Ježiša Krista do Jeruzalema. V tropári sviatku, ktorý je jedným z dvanástich najväčších sviatkov, vyjadrujeme spolu so svätými otcami, autormi týchto piesní, našu jednotu s Kristom.

Veľký (strastný) týždeň
 Posledný týždeň pred Paschou je zasvätený spomienke na posledné dni pozemského života nášho Spasiteľa, jeho strasti, smrti a pochovania. A preto sa aj nazýva strastným. Taktiež tento týždeň nazývame Veľkým, pre tie všetky udalosti, ktoré sa počas neho udiali.

V prvé tri dni strastného týždňa si Cirkev pripomína udalosti, ktoré majú veľmi blízky vzťah k strastiam Kristovým. Tieto udalosti sú s bázňou spomínané svätou Cirkvou v tie isté dni, v ktoré sa aj naozaj stali. Sú spomienkou na posledné prebývanie Ježiša Krista v Jeruzaleme.

Veľký pondelok
V textoch bohoslužieb tohto dňa môžeme nájsť paralelu medzi Starým a Novým zákonom. Porovnáva sa tu starozákonná udalosť, v ktorej Jozefovi bratia, synovia Jakuba, predali Jozefa z veľkej závisti nad jeho múdrosťou do Egypta. Jozef je v tejto udalosti predobrazom Ježiša Krista, ktorého takisto vlastní neprijali a zo závisti nad jeho múdrosťou a silou zázrakov Ho dali zabiť. Ale tak ako Jozef stal sa vládcom Egypta, aj Ježiš Kristus zvíťazil nad smrťou a nad každým hriechom. Vládne nad celým svetom, ľudomilne nás obdarúvava tajomnou pšenicou a kŕmi nebeským chlebom - svojím životodarným telom.

V tropári, ktorý sa spieva po tieto prvé tri dni na utierni, zneje motív evanjeliovej udalosti o desiatich pannách. Hovoriac o priblížení bojov a skúšok, Kristus hovorí podobenstvo o tom, že treba bdieť a byť pripravený, držiac svoje lampy zažaté v očakávaní božského Ženícha.

Veľký utorok
Osobitné zloženie má služba ne Veľký utorok v evanjeliový udalostiach o desiatich pannách, o talentoch a z pokračovania Ježišovej eschatologickej reči z predchádzajúceho dňa. Týmito spomienkami svätá Cirkev zvlášť vedie veriacich k duchovnej bdelosti. A práve k tejto čnosti nás vyzýva aj kondák tohto dňa: „Je čas myslieť na koniec života. Boj sa duša, aby ťa nevyťali, ako neplodný figovník. Dobre hospodár s talentom, ktorý si dostala. Bedli a pokorne volaj: - Nedopusť Kriste, aby ma navždy vylúčili z tvojej svadobnej siene.“

Veľká streda
Podľa tradície noc z utorka na stredu strávil Ježiš v Betánii. Tu, v dome Šimona Malomocného, v tom čase, kedy už boli starší z ľudu a farizeji rozhodnutí Ježiša zabiť - pristúpila k nemu žena - hriešnica - s alabastrovou nádobou a vyliala drahocenný olej na hlavu Spasiteľa a tým ho pripravila na pohreb, ako o tomto čine usúdil sám Ježiš. V tomto skutku je vystihnutá protipólovosť voči činu Judáša. Kým žena - hriešnica - neľutovala drahý olej na pomazanie Ježiša Krista, Judáš - jeden z jeho najbližších práve pre peniaze zradil Ježiša Krista. Preto v cirkevnej bohoslužbe tohto dňa, oslavuje sa žena - hriešnica - a zatracuje sa Judášova „láska“ k peniazom.

Veľký štvrtok
Na Veľký štvrtok si Cirkev pripomína sled udalostí, ktoré sa stali v tento deň. V tento deň Ježiš umyl svojím učeníkom nohy, slávil paschálnu večeru so svojimi učeníkmi, ustanovil najsvätejšiu sviatosť Eucharistie, trpel v Getsemanskej záhrade a bol Judášom zradený.

Vo večerných hodinách sa slávi liturgia svätého Bazila Veľkého, ktorej predchádza večiereň.

V katedrálnych chrámoch po zaambónnej modlitbe, nasleduje obrad umývania nôh, počas ktorého archijerej (biskup, arcibiskup) umýva dvanástim vybraným presbyterom (kňazom) nohy, na znak Ježišovej pokory.

V Strastnom týždni sa uskutočňuje aj varenie myra (olej na vyslúženia sviatosti myrovania, lat. birmovania) a posvätenie myra. Myro začínajú pripravovať na Krížopoklonnú (3.) nedeľu Veľkého pôstu. Vtedy sa pripravuje starý olej a víno, zmiešavajú sa spolu a varia sa s rozličnými ladanmi a voňavými kvetmi a trávami. Záverečné myrovarenie sa uskutočňuje v Strastnom týždni. Ráno na Veľký pondelok prichádza na miesto, ktoré je pripravené na varenie myra archijerej s duchovenstvom a svätí vodu. Po posvätení vody, kropí archijerej touto svätenou vodou pripravené materiáli na myrovarenie. Potom archijerej zapáli oheň pod kotlami. V tom čase prítomní presbyteri čítajú Evanjelium a diakoni miešajú v kotloch olej a víno. Na Veľkú stredu vkladajú do pripraveného myra aromatické látky. Potom sa myro rozlieva do nádob, ktoré sa odkladajú zapečatené do budúceho dňa.

Samotné svätenie myra sa uskutočňuje na Veľký štvrtok. Pred Božskou liturgiou svätého Bazila Veľkého, archijerej v plnom oblečení odchádza v sprievode do miestnosti, kde je pripravené a zapečatené myro. Archijerej rozdelí pripravené nádoby presbyterom a taktiež aj alabastrové nádoby v ktorých je staré myro a nesú tieto nádoby v sprievode do katedrálneho chrámu. Počas tejto procesie spievajú tropár k Sv. Duchu: „Blahoslavený si Kriste Bože náš...“ Keď vojdú do chrámu, postavia nádoby na pripravenom mieste okolo žertveníka a  alabastre s vopredposvätením myrom postavia na žertveník.

Na liturgii počas Veľkého vchodu, protopresbyter (protosynkel) nesie pred svätými darmi alabastre s vopredposväteným myrom a ostatní presbyteri nesú nádoby s myrom. Keď prídu k Cárskym dverám, archijerej berie najprv od protopresbytera alabastre a ukladá ich na prestol. Nádoby s novým myrom sa ukladajú po stranách prestola. Po slovách archijereja: „Milosť Veľkého Boha a Spasiteľa...“ nasleduje samotné posvätenie myra. Archijerej odkrýva každú nádobu s novopripraveným myrom a požehnáva ho trikrát. Potom číta modlitby a svätí myro.

Po skončení Božskej liturgie, pri spievaní 44. žalmu, protopresbyter s presbytermi odnášajú myro do nádobochraniteľnice. Sväté myro sa vo východnej cirkvi používa: 1) pri sviatosti Myropomazania, 2) pri posvätení novopostaveného chrámu (antimension, prestol a steny), 3) pri slávnostnej korunovácii kráľa.

Veľký piatok
Celá bohoslužba Veľké Piatku je zasvätená vzácnej spomienke na Spasiteľove strasti a jeho smrti na kríži. Svätá Cirkev odkrýva pred očami veriacich plnú knihu spasiteľných strastí Pánových, začínajúc od krvavého potu v Getsemanskej záhrade až po ukrižovanie na Golgote. Prenesúc nás mysľou cez mnohé storočia, sv. Cirkev akoby nás priviedla k samej podnožke Kristovho kríža a robí nás úctivými pozorovateľmi všetkých Spasiteľových mučení.

V noci na Veľký piatok liturgický poriadok predpisuje utiereň s čítaniami evanjelií o Kristových strastiach. Táto bohoslužba sa nazýva: „Nasledovanie svätých a spasiteľných strastí Pána nášho Ježiša Krista“ – ľudovo Strasti. Táto bohoslužba sa má sláviť v druhej hodine noci, čiže podľa nášho počítania času vo štvrtok o ôsmej večer. Na tejto utierni sa číta dvanásť evanjeliových čítaní, ako prirovnanie k dvanástim hodinám noci. Obyčajne sa táto bohoslužba slávi ešte vo štvrtok večer.

Pri prvom čítaní evanjelia sa zvoní zvonom jedenkrát, pri druhom dvakrát, atď. Počtom zvonení sa oznamuje, ktoré evanjelium v poradí sa číta. Evanjelia sú zoradené po poriadku podľa udalosti Ježišových strastí.
Tak ako slávenie Božskej liturgie je obrazom Golgotskej obety alebo spomienky na krížovú smrť Ježiša Krista, tak v samotný deň spomienky tohto celosvetového diela, neslávi sa Božská liturgia ani Liturgia vopred posvätených darov na znak hlbokého súcitu veriacich s týmto utrpením Pána.

Namiesto liturgie slávia sa Cárske časy (Kráľovské hodinky), ktoré obsahujú žalmy, čítania, tropáre a stichiri poukazujúce na smrť Ježiša Krista.

V desiatu hodinu dňa, čiže podľa nášho počítania času o štvrtej popoludní sa slávi Veľká večiereň s uložením pláščenice do hrobu. Táto večerná bohoslužba na Veľký piatok má niekoľko zvláštnosti: číta sa tu apoštol a evanjelium o Kristovom odsúdení, umučení, smrti a pohrebe. Počas spevu poslednej stichiry: „Teba, ktorý sa odievaš svetlom ako rúchom...“ otvoria sa Cárske dvere a kňaz s diakonom predstavujúc Jozefa z Arimateji a Nikodéma okiadzajú oltár. Počas tropára: „Ctihodný Jozef...“ slúžiaci konajú to čo sa spieva v tomto tropári: „...Jozef sňal z kríža tvoje prečisté telo. Ovinul ho čistým plátnom, natrel voňavými masťami a uložil do nového hrobu.“  Kňaz berie na hlavu pláščenicu a obchádza s ňou aj s evanjeliárom prestol vychodiac do lode chrámu (v našich zvykoch aj celý chrám zvonka), kde ich kladie na pripravený tetrapod (ľudovo Boží hrob) v strede chrámu pred cárskymi dverami. Po uložení plaščenice na tetrapod, ktorý predstavuje Ježišov hrob, kňaz okiadza plaštenicu a ľud spieva tropár: „Anjel pri hrobe povedal svätým ženám, ktoré prišli s voňavkami: - Vonné masti patria mŕtvym. Kristus však je nesmrteľný.“   Tento tropár dáva týmto udalostiam úplne novú tvár - novú nádej, ktorá nám svieti v Kristovom vzkriesení. Po tropároch sa káže poučné slovo a bozkom sa uctieva plaščenica na jazvách nôh Ježiša Krista.
V tento svätý deň Veľkého piatku je prísny pôst, ako svedčia odkazy svätých apoštolov: „Nejesť na Veľký piatok.“ 

Veľká sobota
Na Veľkú sobotu si svätá Cirkev pripomína: pochovanie Ježiša Krista, jeho prebývanie telom v hrobe, zostúpenie Duchom do predpeklia, uvedenie lotra do raja, prebývanie na tróne s Otcom a Duchom a zároveň pripravuje na nastávajúce dielo Kristovho vzkriesenia.

Celá bohoslužba Veľkej soboty je plná protipólových udalostí (zármutku a potešenia, biedy a radostí, sĺz a smiechu). Bohoslužby toho dňa sa začínajú od samého rána a prebiehajú do jeho samotného konca tak, že posledné sobotné piesne splývajú s nedeľnými.

V siedmej hodine noci (podľa nášho počítania o jednej), sa začína tzv. Nadhrobná alebo Jeruzalemská utiereň.

Vo večerných hodinách sa na Veľkú sobotu slávi liturgia svätého Bazila Veľkého, ktorá nasleduje po večierni. Táto bohoslužba je zavŕšením strastných slúžení a je priamym a bezprostredným predsviatkom sviatku všetkých sviatkov - začiatkom Paschy. Na tejto liturgii sa číta pätnásť čítaní zo starého zákona, ktoré symbolicky opisujú prípravu na príchod Ježiša Krista a jeho slávne Zmŕtvychvstanie.

Namiesto Trojsvätej piesne sa spieva hymnus: „Ktorí ste v Krista pokrstení...“, čo je dôkazom toho, že už prví kresťania mali zvyk na Veľkú sobotu (v predvečer sviatku) krstiť katechumenov (čakateľov na krst).

Po čítaní z apoštola sa spievajú verše zo 81. žalmu. Počas týchto veršov sa premieňajú tmavé rúcha za svetlé (aj na prestole, žertveníku, analojoch – v celom chráme). Diakon vo svetlých rúchach, zobrazujúc prvého svedka a ohlasovateľa Kristovho Vzkriesenia - anjela zostupujúceho z hrobu - vychádza z evanjeliárom z oltára k pláštenici a číta radostnú evanjeliovú zvesť o Vzkriesení Krista Spasiteľa, preto, lebo večiereň v tento deň, sa pripočítava k prvému dňu Svetlého Kristovho Vzkriesenia.
Namiesto cherubínskej piesne sa spieva hymnus ospevujúci príchod Kráľa kráľov: „Nech zmĺkne každý človek...“

Po zaambónnej modlitbe nasleduje požehnanie chlebov a vína. Tento obrad je spomínanie na staroveký zvyk kresťanov očakávať príchod Paschy v chráme, počúvajúc čítanie z knihy Skutkov apoštolov. Keďže sa predtým veriaci celý deň prísne postili (piatok a prakticky i celú sobotu), Cirkev obdarila veriacich požehnaným chlebom a vínom. Táto kniha čítaní zo skutkov apoštolov bola prečítaná do štvrtej hodiny noci (podľa nášho počítania času do desiatej hodiny večera) a o tomto čase by sa mala začať Polnočnica.

Utiereň vzkriesenia (spoločná oficiálna ranná modlitba Cirkvi)
Utierni vzkriesenia predchádza polnočná pobožnosť, počas ktorej sa prenáša plaščenica na oltár. Ak sa táto pobožnosť nekoná, pláščenica sa prenáša pred počiatkom utierne  (pláščenica zostáva na oltári až do stredy večera pred sviatkom Nanebovstúpenia Pána). Utiereň sa začína zvyčajne v skorých ranných hodinách (o 5:00 hod). Začína sa sprievodom okolo chrámu za spevu stichiry Vzkriesenie tvoje Kriste Spasiteľu... Kňaz po ukončení sprievodu, pred zatvorenými chrámovými dverami, začína samotnú utiereň. Po úvodnom zvolaní spieva kňaz (1x) a potom veriaci (2x) tropár vzkriesenia Kristus slávne vstal zmŕtvych... aj s príslušnými veršami. Po týchto spevoch kňaz svätým krížom otvára chrámové dvere a ako prvý vstupuje do vysvieteného chrámu. Otvorenie dverí symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad smrťou a podsvetím, ale najmä skutočnosť, že svojím zmŕtvychvstaním otvoril človeku dvere o raja. Po vstupe do chrámu sa spieva Veľká ekténia a nasleduje veľkonočný kánon. Je dielom sv. Jána z Damasku. Po kánone nasledujú veľkonočné slohy s veršami, počas ktorých sa uctievajú bozkom svätý kríž, evanjeliár a ikona vzkriesenia. Utiereň sa završuje veľkým prepustením, s trojitým veľkonočným pozdravom a s krížom.

Svätá božská liturgia
Aj svätá liturgia má v deň Paschy niekoľko zvláštností. Po úvodnom zvolaní spieva kňaz (1x) a potom veriaci (2x) tropár vzkriesenia Kristus slávne vstal zmŕtvych... Evanjelium sa na liturgii číta v rozličných jazykoch. Je to symbol toho, že učenie Ježiša Krista je ohlasované v rozličných krajinách sveta a tiež rozličným národom. Aj namiesto niektorých častí liturgie (od výzvy k svätému prijímaniu až po samotné prepustenie) sa spieva tropár vzkriesenia.

Večiereň v nedeľu Vzkriesenia
Po úvodnom zvolaní spieva kňaz (1x) a potom veriaci (2x) tropár vzkriesenia Kristus slávne vstal zmŕtvych... aj s príslušnými veršami. Po veľkej ekténii nasledujú slohy na Pane ja volám z druhého hlasu. Na večierni sa koná vchod s kadidlom a evanjeliárom, nakoľko sa neskôr číta aj evanjelium (Jn 20,19-23). Po prvej veršovej slohe hlasu sa spievajú veľkonočné slohy (ako na utierni), počas ktorých sa uctievajú bozkom svätý kríž, evanjeliár a ikona vzkriesenia. Prepustenie je veľké ako na utierni. Po svätej božskej liturgii vo Veľkonočný pondelok je zvykom robiť obchod okolo chrámu s čítaním 4 evanjelií o vzkriesení Pána na každú svetovú stranu – symbol putujúcej Cirkvi, ktorá ohlasuje radostnú zvesť celému svetu.

Požehnanie veľkonočných jedál
Požehnanie veľkonočných jedál patrí medzi sväteniny. Sväteniny sú posvätné znaky - určité napodobnenie sviatostí, ktorými sa naznačujú a na modlitby Cirkvi i dosahujú najmä duchovné účinky. Ich prostredníctvom ľudia sa pripravujú na prijatie hlavného účinku sviatostí a posväcujú sa nimi rozličné životné okolnosti.
Požehnanie je chválou Boha. Modlíme sa nad Božími darmi a pri ich používaní. Zdôrazňuje sa tak vzťah k Bohu a k veciam okolo nás ako Božím darom. Požehnanie dáva veciam zmysel na základe viery a tak vyjadruje vzťah človeka k svetu vo svetle viery. Takáto chvála Stvoriteľa v kresťanskom spoločenstve zahŕňa vždy tiež prosbu o spasiteľnú Božiu moc v Ježišovi Kristovi. Prosby sa nikdy netýkajú samotných vecí, ale ľudí, ktorí ich budú užívať, aby im pomáhali nachádzať cestu k Bohu a vidieť láskyplnú Božiu starostlivosť.

Žehnanie pokrmov na Veľkú noc súvisí so starou prísnou pôstnou disciplínou. Podľa nej bolo v pôste zakázané požívanie nielen mäsa, ale aj vajec, syra a mliečnych produktov. Tieto dlho odriekané pokrmy boli na Veľkú noc požehnávané pre ich prvé domáce použitie. Požehnanie pokrmov pripomína, že spoločenstvo so zmŕtvychvstalým Kristom pri eucharistickom stole má pokračovať doma hostinou lásky – agapé. O to vlastne žiadame aj v úvode obradu požehnania jedál, keď prosíme Krista, aby bol naším hosťom a aby nám zoslal svoje požehnanie na pokrmy a aby v nás upevnil vedomie nášho spoločenstva s ním. Toto požehnanie sa najčastejšie uskutočňuje po utierni vzkriesenia alebo po slávnostnej liturgii, príp. ako samostatný obrad medzi bohoslužbami. Je prospešnou tradíciou požívať veľkonočné pokrmy až po slávnostnej svätej liturgii, čím sa zdôrazní v prvom rade nasýtenie duchovnými darmi a potom posila tieto dary rozvíjať skrze požívanie pozemských jedál.

Svetlý týždeň
Počas 4.­5. storočia sa slávenie samotného sviatku Paschy predĺžilo z jedného dňa na celý týždeň. Je to akoby vyváženie Veľkého – Strastného týždňa k Veľkej noci.
Svetlý týždeň je akoby jedna veľkonočná nedeľa. Okrem evanjelia a prokimenu sa všetko na svätej liturgii spieva tak, ako v deň Paschy. Utiereň sa počas celého Svetlého týždňa koná takisto ako v deň vzkriesenia. Cárske dvere (hlavné, kráľovské) ikonostasu sú otvorené počas celého Svetlého týždňa. Pohrebné obrady sa v tomto čase konajú vo svetlých bohoslužobných rúchach a s veľkonočným poriadkom. Všetky bohoslužby a sviatosti kňaz koná v úplnom bohoslužobnom rúchu.

Pre občanov

Najbližšie udalosti

Žiadne udalosti

Nová inzercia

Najnovšie články

  • 1
  • 2
  • 3
  • 4
  • 5
Predchádzajúci Ďalší

Havarijny stav mestských budov bol odstránený

11.10.2019 / Život

Havarijny stav mestských budov bol odstránený

Koncom augusta tohto roka sme Vás informovali o vzniknutých havarijných stavoch na strechách mestských budov. Príčinou havarijných stavov v tom...

Čítať viac

Klzisko - otváracie hodiny pre verejnosť

10.10.2019 / Pre občanov

Klzisko - otváracie hodiny pre verejnosť

Predpokladané časy korčuľovania pre verejnosť v roku 2019.

Čítať viac

Pugačevkári skrášlili naše mesto!

09.10.2019 / Školy

Pugačevkári skrášlili naše mesto!

Vďaka Komunitnej nadácii mesta Humenné je areál pred Základnou školou Pugačevova opäť krajší. Využili sme možnosť, ktorú ponúka KNMH a...

Čítať viac

Kúpalisko, plaváreň Humenné - otváracie hodiny pre verejnosť

07.10.2019 / Pre občanov

Kúpalisko, plaváreň Humenné - otváracie hodiny pre verejnosť

Pozrite si otváracie hodiny pre verejnosť na 41. týždeň 2019 pre plaváreň v Humennom.

Čítať viac

Mestská polícia má za sebou rušný september

02.10.2019 / Život

Mestská polícia má za sebou rušný september

V mesiaci september 2019 sa na priamom výkone služby podieľalo 14 príslušníkov humenskej mestskej polície (MsP). Svoju činnosť zameriavali...

Čítať viac